Základ pre dôveru vo vzťahu
Oct 19, 2025
Tento mesiac v Dobrobytí stále ostávame pri rozpletaní témy vzťahov - a rôznych dôležitých drobností, ktoré rozhodujú o tom, ako sa vzťah bude ďalej vyvíjať. Ak cítiš, že zo začiatku bolo všetko dokonalé, ale teraz čoraz jasnejšie vidíš odlišnosti, narážaš na trecie plochy a s partnerom/kou zažívate čoraz viac konfliktov, určite čítaj ďalej. Urob si pohodlie, uvar čaj či kávičku a zahĺb sa do našej Dobroporadne.
Určite už si (aj od nás) počul/a, že to, ako sa správame v našich vzťahoch zrkadlí naše putá s rodičmi či opatrovníkmi z detstva¹. Preto sú medzi ľuďmi veľké rozdiely v tom, čo považujeme za “normálne” a ako sme zvyknutí reagovať. Napríklad, zatiaľ čo v tvojej rodine mohli byť časté hádky, občas aj ostrá kritika, partner môže byť skôr zvyknutý mlčať, aby neurazil, neprejaviť emócie, kým problém naozaj nie je tak veľký, že už ho nedokáže ignorovať. Alebo naopak.
Spomeň si, nakoľko otvorene ste hovorili o emóciách? Ako vaši reagovali, keď si potreboval/a upokojiť a povzbudiť? Ako boli vnímané chyby a zlyhania? Čo bolo bežné, normálne, prirodzené a ani ťa nenapadlo, že iné rodiny by to mohli mať inak? Nejde o to obviňovať svojich rodičov či ospravedlniť svoje správanie v prítomnosti. Naopak, skús sa na svoje spomienky pozrieť zvedavo, s túžbou pochopiť, prečo vzťahy vnímaš z tvojej unikátnej perspektívy.
Tá totiž pretrváva aj v našich dospelých vzťahoch. Prejaviť sa to môže napríklad tak, že jeden partner vo vzťahu prináša viac pozornosti, pestrosti a druhý istotu a pokoj. Zo začiatku to pôsobí ideálne, ale po čase sa rozdiely prehĺbia. Úzkostný partner sa snaží priblížiť, keď cíti odstup, zatiaľ čo vyhýbavý potrebuje ešte viac priestoru, aby sa necítil zahltený. Namiesto spoločného rytmu sa potkýname o seba, každý sklamaný z vlastných rozbitých očakávaní.
Každý si totiž z detstva nesie iný balíček, iné spôsoby komunikácie, riešenia problémov. Hoci obaja túžia po láske, prijatí a pochopení, nevedia sa stretnúť niekde v strede. Pribúdajú nedorozumenia, hádky, pocit odcudzenia.
V skutočnosti sa však len obaja snažia cítiť bezpečne – každý iným spôsobom. Ľudia, ktorí si z detstva neodniesli bezpečnú vzťahovú väzbu majú často komplikovanejší vzťah k blízkosti. Pre vyhýbavejších z nás môže byť nepríjemná², zdrojom úzkosti, aj keď možno nechápeme prečo. Naopak pre úzkostnejších z nás trvá kratšie, aby sme sa cítili s partnerom blízki³ a máme tendenciu cítiť priam ”závislosť” na jeho/jej pozornosti. Výskumy⁴ ukazujú, že práve tieto rozdiely vo vnímaní blízkosti sú zdrojmi napätia a nepríjemných emócii vo vzťahoch.
Je vtedy všetko stratené?
Možno si teraz začal/a katastrofizovať - nikdy neuvidíte s partnerom/kou svet rovnako, ste príliš odlišní. A občas je to naozaj tak. Ale často nie, Každý vzťah má svoju špecifickú dynamiku a konflikty sú jeho prirodzenou súčasťou. Pomáhajú nám opätovne sa k sebe priblížiť.
Prvým a základným krokom je uvedomenie, spoznanie ako to mám ja. Väčšinu času fungujeme automaticky⁵, bez hlbokého premýšľania. Používame naučené skratky, lebo nám to berie menej energie a kapacity. Ale práve preto pomáha raz za čas spomaliť a reflektovať - napríklad hádku z minulého týždňa alebo nevydarenú komunikáciu cez správy.
Opäť, je lákavé spadnúť do pasce presvedčenia, že naše korene sú príliš hlboké a že sa nemôžeme zmeniť. Alebo do pasce obvinenia partnera/ky (ja som sa predsa snažil/a!). No ak ustúpime o pár krokov späť, rozšírime našu perspektívu, naskytne sa aj tretia možnosť - vy dvaja a problém. Kto bude s kým bojovať - a s kým sa spojí?
Ďalším stavebným kameňom je práca s našimi emóciami. Nemusí to vždy byť príjemné. Ak si skôr vyhýbavý typ, je výzvou nechať ich tebou prejsť namiesto automatického potlačenia³. Ak si skôr úzkostnejší typ, rovnako je výzvou nenechať sa nimi ovládnuť, ale iba ich ticho pozorovať. To, že sami si to nevieme jeden alebo druhý “automatizmus” predstaviť neuberá z intenzity týchto pocitov. Pomôže nám počuť, že druhý vníma, čo cítime a je tu s nami - aj keď máme každý iné tempo.
Oprieť sa tiež môžeme o vedomie, že partner/ka nám nechce zle. Nerobí to naschvál. Je to len jej alebo jeho spôsob, ako sa kedysi naučili zvládať neistotu, hrozby vo vzťahu. V komunikácii opíšme, čo cítime my, ako to vnímame my, namiesto hľadania vinníka. A rovnako nechajme priestor druhému - možno ťa prekvapí, čo povie, pretože sám/a tak nepremýšľaš.
Možno ťa teraz zaujíma, aký presne typ vzťahovej väzby máš ty a tvoj partner.
Ako môžete v konkrétne vašej situácii začať budovať blízkosť.
Kde vôbec začať, pri odhaľovaní vlastných vzorcov.
Preto sme presne na túto tému pripravili nový krátky kurz - Dobrozvyk o blízkosti. Balansuje nevyhnutné teoretické poznatky z psychológie s technikami sebareflexie a zážitkovými párovými cvičeniami, aby ste prinavrátili a posilnili spoločnú blízkosť.
Zdroje:
Zostaň s nami v kontakte
Pridaj sa do nášho mailing listu a dostávaj Dobroporadňu medzi prvými.
