Nemusíš čakať na nový rok
Nov 17, 2025
Keď chceme niečo vo svojom živote zmeniť, často si hovoríme: „Začnem po Novom roku. Po dovolenke. Keď bude menej stresu…“ Neustále čakáme na dokonalý moment. Na “čistý štart”. Na január, pondelok, prvého v mesiaci. A pritom si ani nevšimneme, že život nečaká s nami na “správny čas”. Dozrievame neustále – len zrazu sa pristihneme pri zistení, že úplne inak ako by sme si možno želali.
Nasledujúce mesiace sa v Dobrobytí budeme venovať práve tejto téme – s pomocou knihy Dozrievanie od našich psychologičiek Jany Bašnákovej, Evy Vavrákovej a Lucie Šickovej. Pretože dozrieť neznamená, že sa staneš hotovým človekom v tom správnom čase… človekom, ktorý má všetko vyriešené. Znamená to rozpoznať, čo v tebe zostalo nedokončené – postupne preskúmať svoje reakcie, presvedčenia, detské vzorce – a začať ich jemne meniť.
Nie je to o 1. januári, ani o „lepšom pondelku“, ale tu a teraz. Zrelosť nie je niečo, na čo raz budeme pripravení, nepríde s vekom. Zrelosť dosiahneš tak, že sa o ňu aktívne začneš snažiť, hoci sa pripravený/á práve možno necítiš. Kľúčom k lepšej budúcnosti je s odvahou nazrieť na minulosť a spracovať ju.
Toto nie je iba pekná myšlienka, ale aj vedecká realita. Psychológovia roky sledujú¹, ako sa osobnosť mení počas života a ukazuje sa, že väčšina ľudí s vekom prirodzene rastie v oblastiach ako zodpovednosť, schopnosť regulovať emócie či spoľahlivosť. Tento trend odborníci nazývajú „princíp zrelosti“.
No zároveň dodávajú, že samotný vek nestačí. Ľudia, ktorí aktívne pracujú s tým, ako reagujú, ako uvažujú a ako sa správajú k sebe aj k druhým, dozrievajú oveľa výraznejšie než tí, ktorí sa spoliehajú na to, že to „príde samo“.
Zmena neprebieha naraz. V živote sú obdobia, kedy je naša osobnosť najviac tvárna, najmä keď preberáme novú rolu²: keď sa stávame mamou/otcom, keď nastúpime prvý raz do práce, alebo keď zo seba dávame v kontakte s druhými ľuďmi. Formujú nás v prvom rade vzťahy.
Psychológovia opisujú³, že väčšina osobných zmien prebieha v cykloch – najprv si ani neuvedomuješ, že by bolo treba niečo meniť, potom sa začneš zamýšľať, následne sa pripravuješ ako zmenu vykonať, no a nakoniec konáš a učíš sa nové správanie udržať. Je prirodzené, že občas sa pozabudneme, spravíme krok späť. Neľakaj sa toho, nie je to zlyhanie, ale normálna súčasť procesu dozrievania – takýmto spôsobom sa mení väčšina návykov, postojov aj vnútorných reakcií počas života. Dozrievanie je beh na dlhú trať.
Zrelosť sa prejavuje aj v tom, ako sa k sebe správame, keď veci nejdú podľa plánu. Výskumy ukazujú⁴, že ľudia, ktorí dokážu pristupovať k sebe so súcitom – bez prehnaného trestania sa – lepšie zvládajú zlyhania a sú dlhodobo odolnejší. Inými slovami: zrelosť nerovná sa absencia chýb. Zrelosť je schopnosť nepoložiť sa pri chybe a rozhodnúť sa z nej rásť.
Keď sa pozrieš na svoj život, možno spozoruješ znaky dozrievania – aj bez veľkých gest. Možno už vieš povedať „nie“ bez pocitu viny. Možno sa dokážeš ospravedlniť bez toho, aby si sám seba potopil/a. Možno si si prvýkrát doprial/a oddych bez toho, aby si si ho musel/a zaslúžiť výkonom. Sú to drobné momenty, ktoré si často nevšimneme – no sú dôkazom, že sa posúvame.
Malé, udržateľné kroky sú oveľa efektívnejšie než dramatické predsavzatia. Aj kniha Dozrievanie zdôrazňuje, že zrelosť nie je cieľ, ku ktorému sa raz prepracujeme. Je to smer, ktorým môžeme kráčať, a spôsob, akým sa pritom k sebe správame.
Skús si dnes všímať jeden detail. Zrelosť nezačína opravovaním, ale uvedomením si, čo sa v tebe vlastne odohráva. Dozrievanie nie je veľké rozhodnutie. Je to séria drobných posunov, ktoré robíš v bežných situáciách – možno bez veľkých fanfár, ale s odvahou zostať pri sebe.
Tri malé kroky, ktoré môžeš urobiť už dnes:
1. Všimni si svoju automatickú reakciu.
Kedy sa opakuje ten istý príbeh? Hnev? Ústup? Perfekcionizmus? Prehnaná starostlivosť o druhých? To, že si to uvedomíš, je prvé zrelé rozhodnutie. Nemusíš hneď reagovať inak – stačí, že si to konečne všimneš.
2. Skús urobiť jednu vec inak – hoci len o malý kúsok.
Namiesto automatického „áno“ povedz raz „potrebujem si to premyslieť“.
Namiesto toho, aby si všetko vysvetľoval/a, skús chvíľu len vnímať, čo cítiš.
Možno zistíš, že tvoja reakcia už nemusí byť taká ako kedysi.
Malá zmena smerom k sebe nie je sebectvo. Je to dozrievanie.
3. Pýtaj sa: „Je toto skutočne moje?“
Mnohé z našich reakcií nepatria dospelému JA, ale dieťaťu, ktoré sa kedysi muselo prispôsobiť. Zrelosť znamená rozlíšiť, čo chceme žiť dnes – a čo bolo len stratégiou prežitia, keď sme boli deti. Ak to už nepotrebuješ, môžeš to pustiť.
Ak chceš mať pri sebe sprievodcu, ktorý ti pomôže tieto malé posuny pomenovať, pochopiť a žiť, kniha Dozrievanie je presne na to. Nie ako manuál na opravu, ale ako jemné, odborné pozvanie k rastu.
Kúpiť si ju môžeš kliknutím TU. Tešíme sa, že dozrievaš s nami.
Zdroje:
Zostaň s nami v kontakte
Pridaj sa do nášho mailing listu a dostávaj Dobroporadňu medzi prvými.
