Emócie a inteligencia
Aug 25, 2025Ahoj a vitaj,
Dúfam, že sa teraz cítiš dobre, príjemne - že si si našiel/la chvíľku pre seba a vychutnávaš si našu Dobroporadňu. Alebo akú emóciu práve cítiš? Možno stres z nového týždňa, smútok z konca leta, podráždenie zo škaredého počasia… A ako túto emóciu zvládaš?
Keď som nedávno pripravovala dotazník o emocionálnej inteligencii pre jeden z našich kurzov, uvedomila som si, ako málo sa o nej hovorí, napriek tomu, aká je dôležitá.
V škole sa všetci pozerajú na známky, výhry olympiád, športové výkony. V práci je dôležitý zisk a tržby, v akadémii počet publikovaných štúdii. Ľudia sa ženú za statusom v počte áut, drahých kabeliek, vypracovanej postavy.
Ale čo schopnosť prijať svoje emócie a poplakať si, keď to potrebujeme? Čo empatia a opora pre druhých v ťažkých chvíľach? Prečo si viac nevšímame schopnosť viesť inšpiratívne, autenticky a transparentne? Zvládnuť konflikt bez obviňovania a nadávania, ale s jasným vyjadrením hraníc a potrieb?
Samozrejme, aj “klasická” inteligencia je dôležitá. Psychológovia dokonca vytvorili rôzne teórie o niekoľkých druhoch inteligencie, napríklad lingvistická, hudobná, logicko-matematická, dokonca aj interpersonálna. Vychádza z predpokladu, že intelekt je oveľa rozmanitejší, ako všeobecné IQ merané testami¹. Emocionálnu inteligenciu preslávil psychológ Daniel Goleman v svojej knihe.
Emócie majú veľký vplyv na naše správanie - aj keď si radi nahovárame, že sme racionálni. Problémom je, že sa často nemáme kde naučiť, ako ich efektívne spracovať, zvládnuť alebo čo i len pomenovať.
V severských krajinách, kde práve študujem, ale aj napríklad v Amerike existujú mnohé programy, ktoré deti učia emočným a sociálnym zručnostiam v škole alebo na športových krúžkoch². Nacvičujú si napríklad spoluprácu pri riešení problému alebo zvládnutiu konfliktu, keď obaja chcú tú istú hračku.
Na Slovensku však osveta o emóciách a emocionálnej inteligencii zúfalo chýba. V školskom vyučovaní nie je čas a priestor - treba sa predsa učiť rovnice, zlomky a latinské názvy rastlín či zvierat. Doma sú rodičia zahltení prácou, v strese, deťom radšej podajú telefón alebo zapnú televízor. A hoci v športe sa situácia postupne mení k lepšiemu, mnoho trénerov stále preferuje “starú školu” večného kritizovania a fyzických trestov.
A prejavy sú oveľa ďalekosiahlejšie ako to, že občas človek v hneve vybuchne. Chýbajúce zručnosti emocionálnej inteligencie nevieme podať ďalej vo výchove. Pocity úzkosti a depresie, závislosti a antisociálne správanie narastajú, aj u teenagerov³⁴⁵. Vznikajú radikálne hnutia toxickej maskulinity alebo extrémizmu voči menšinám. V politickej scéne sú urážky či osočovanie na dennom poriadku.
Nie je to, že by sme zabudli byť k sebe ľudskí. Nevieme, ako na to.
Emocionálna inteligencia je pritom veľkou výhodou, najmä v dnešnej rýchlo meniacej sa dobe. Súvisí s prispôsobivosťou, otvorenosťou voči novým skúsenostiam aj psychickou odolnosťou.
U študentov je dokázaná súvislosť so študijnými výsledkami, aj nad rámec IQ a so sebavedomím⁸. Následne pomáha aj v kariére - nielen k výkonu, ale aj k spokojnosti⁷. Emocionálne inteligentní ľudia sú zároveň kreatívnejší, kooperatívnejší a šťastnejší v partnerských vzťahoch⁹ ¹⁰.
Na rozdiel od exaktnej matematickej násobilky alebo fyzikálnych vzorcov neexistuje jeden najlepší spôsob, ako zvýšiť svoju emočnú inteligenciu. Jedinečnosť osobnosti, histórie a životných okolností každého z nás komplikuje jednoznačnosť psychologického výskumu. Rovnako ako množstvo ne-odborníkov na sociálnych sieťach, ktorý predávajú zázračnú formulu, ako zmeniť svoj život.
Dobrou správou je, že naša úroveň emocionálnej inteligencie sa dá meniť¹¹. Nielen v detstve. Precvičovaním všímavosti k sebe, rozpletaním našich myšlienkových vzorcov a zmenami perspektív aj v chvíľach, kedy sme podráždení - sa postupne môžeme stať empatickejšími k sebe aj ľuďom okolo nás.
Toto je pár našich tipov, ako na to:
-
Počúvaj sám/sama seba. Naše telo neustále vysiela do mozgu signály o tom, čo sa v ňom deje. Preto majú často emócie aj fyzickú zložku - nervozitu cítime v žalúdku, žiaľ v srdci, v hneve sa nám zatínajú päste či sánka. Avšak čím viac sme rozptýlení - prácou, telefónom, neustálou stimuláciu - tým menej si všímame, čo vlastne cítime. Toľko odpovedáme, že sa “máme dobre”, že si ani neuvedomíme, keď sme v skutočnosti v strese, keď hnev zakrýva smútok alebo workoholizmus hanbu.
-
Po tom, čo si uvedomíš a všimneš čo cítiš, pomenuj danú emóciu. Nemusí to byť len jedným slovom - emócii vieme cítiť viac naraz, alebo v slede. Najmä pri intenzívnych nepríjemných reakciách, nám táto drobnosť pomôže upokojiť sa. Namiesto tápania v tme náš mozog pochopí, čo sa deje. Ak emóciu pomenujeme a pozorujeme, odznie aj bez potláčania a sebakritiky.
-
Rozprávajme sa o emóciách s blízkymi. Pýtajme sa, ako sa cítia a následne pozorne počúvajme. Odložme telefóny, sadnime si oproti sebe, vnímajme aj neverbálne signály. Možno pochopíme, prečo je babka podráždená, keď meškáme alebo manželka nahnevaná, ak sa celý deň neozveš. Ukážme aj deťom, že všetky emócie sú v poriadku a dajú sa zvládnuť.
Práca s emóciami nie je vždy jednoducho lineárna - sú to kopce a pády. Tešíme sa však, že sa s nami zlepšuješ, buduješ si flexibilitu vo svojich reakciách a porozumenie emóciám - svojich aj cudzích.
S emóciami tiež pracujeme v našom kurze o emóciách. Pochopíš, ako fungujú v mozgu, čo (ne)pomáha pri ich zvládaní, ako sa upokojiť a ako si budovať vo vzťahoch empatiu. Klikni sem a pozri si ukážky!
Zdroje:
1. https://www.
2. https://casel.org/
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.
4. https://pmc.ncbi.nlm.nih.
5. https://
6. https://www-sciencedirect-
7. https://bmcpsychology.
8. https://pubmed-ncbi-nlm-
9. https://www.mdpi.com/2071-
10. https://pubmed-ncbi-nlm-
11: https://www-sciencedirect-