Ako prekonať strach z blízkosti?

Ahoj a vitaj,

Ani neviem ako a je tu september - leto, dovolenky a festivaly ubehli ako voda a zrazu sme sa ocitli vo víre práce, začiatku školského roka, nových projektov… Možno je pre teba o to ťažšie nájsť si čas pre seba alebo aj čas pre rodinu, partnera či kamarátky.

Tento mesiac sa v Dobrobytí budeme venovať téme blízkosti - zásadnému pocitu, po ktorom všetci prirodzene túžime. A hoci sme cez sociálne siete prepojení tak, ako nikdy predtým, často máme pocit, že sa od seba vzďaľujeme. Odborníci na duševné zdravie alarmujú, že osamelosť posledné roky výrazne narastá¹. Vidieť fotku z dovolenky predsa nie je to isté, ako keď ti kamarátka o nej porozpráva na kávičke.

Všímam si to čoraz viac. Kde sa ešte nedávno rodina v reštaurácii rozprávala, tam teraz rodičia dajú deťom pred tanier mobil s rozprávkami. Kde sme kedysi prehodili pár slov s predavačkou v obchode, tam dnes utekáme k samoobslužným pokladniam so slúchadlami v ušiach. Predtým sme na narodeniny zavolali alebo prekvapili blízkych návštevou, dnes odošleme len rýchlu správu.

Online prepojenie sa stalo dvojsečnou zbraňou. Hocikedy sa môžeme blízkym ozvať, ale o to viac sa bojíme, že budeme pôsobiť otravne alebo si naopak nevieme nájsť čas. Hoci z fotiek na sociálnych sieťach vieme o našich životoch navzájom podrobnejšie informácie - kde sme boli a čo sme zažili, čo dokonca mali na obed - je to len výber toho “naj”, zvýraznený filtrom. Nevieme, ako sa naši blízki skutočne cítia, keď postli usmievavé selfie alebo štylizovanú momentku pri mori.

Blízkosť je jednou z našich základných psychologických potrieb. Podľa teórie sebaurčenia je vzťahovosť (anglicky relatedness) dôležitou základňou pre našu každodennú pohodu. Jej nedostatok vedie k tomu, že sa cítime apatickí, bez energie a motivácie².

Tento rozpor môže spôsobiť, že sa cítime od seba čoraz vzdialenejší. Potrebovali by sme sa vyrozprávať, ale cítime tlak pôsobiť “v pohode”. Na dovolenke sme možno boli vyčerpaní alebo smutní, ale je spoločensky prijateľnejšie pridať fotku západu slnka s úsmevom. Vnútorne sa rútime, ale keď všetci naokolo pôsobia, že život zvládajú ľavou zadnou, zatneme zuby. Možno si aj do istej miery uvedomujeme túto ilúziu, no bublinu sa neodvážime prasknúť. 

Lebo čo ak…?

Čo ak by som požiadal/a o pomoc a druhí ma odbijú?

Čo ak by som vyjadrila moje skutočné pocity, ale nikto by mi nerozumel?

Čo ak nie som v skutočnosti hodný/á toho, aby ma ľudia mali radi a preto si nesmiem zložiť masku?

Snaha o blízkosť so sebou nevyhnutne prináša aj riziko zraniteľnosti⁵. Priznať, že niekoho potrebujeme - čo i len sami pred sebou - znamená priznať si, že nie sme takí sebestační a samostatní, akými túžime byť. 

Ale to je úplne v poriadku. A normálne.

Odjakživa sme vyrastali v kmeňoch, kde sme si pomáhali navzájom. Odjakživa sme potrebovali nadväzovať blízke vzťahy, lebo naše prežitie záviselo od prežitia skupiny⁶. Spolupráca, zdieľanie a vzájomná podpora sú oveľa prirodzenejšie ako individualizmus a súťaživosť.

Keď si dovolíme priznať, že po blízkosti túžime, môžeme sa pozrieť na to, aké presvedčenia nás brzdia. Museli sme sa ako deti naučiť zvládať všetky problémy sami? Podrazila nás kedysi najlepšia kamarátka, keď sme to najmenej čakali?

Uvedomenie je prvým krokom a priblíži nás k samým sebe. Aké emócie skutočne cítiš?

Takéto emócie môžu byť nepríjemné - ale potrebné. Ukazujú nám, čo skutočne potrebujeme a nasmerujú naše činy⁷.

Potom si môžeš blízkosť začať postupne vytvárať. S vedomím rizika, že sa môže stať, že druhí budú príliš v strese, unavení alebo nebudú cítiť záujem. Ale s odhodlaním snažiť sa, aby si si mohol/la blízkosť dopriať a nájsť ľudí, s ktorými ju vieš budovať.

V partnerských vzťahoch (alebo aj kamarátskych):

• Začni úprimnou otázkou, ako sa tvoj partner/ka cíti. Čo ich dnes potešilo, čo ich trápi. Počúvaj a neprerušuj, odlož telefón. Udržiavaj svoju plnú pozornosť, vnímaj reč tela, ponúkni podporné gesto alebo objatie.

• Vyjadri svoje potreby JA-jazykom. Namiesto obvinenia sa pozri na to, čo tebe skutočne vadí a čo je tvojou potrebou. Potrebuješ objatie, nie konflikt o tom, že partner/ka je dlho v práci.

Vo vzťahu k sebe:

• Všímaj si, čo ti tvoje telo hovorí. Myseľ môže byť sebakritická, ale snaží sa ťa chrániť. Čo by jej pomohlo - možno spánok, chvíľka so sebou alebo obľúbené hobby? A zvyšok nášho tela nám vie dať bolesťou alebo stuhnutím najavo skrytý stres a napätie. Kde ho cítiš a ignoruješ?

• Láskavo sa k sebe prihovor aspoň raz za deň. Napríklad, ako pekne dnes vyzerá tvoj účes alebo make-up. Ako chutnú kávičku alebo večeru sa ti podarilo spraviť. Ako láskavo si sa zachovala ku kamarátke. Nevnímaj svoje prednosti ako samozrejmosť. Samochvála vonia. 🙂

Ak sa chceš o budovaní blízkosti dozvedieť viac, niečo nájdeš na našom instagrame a oveľa viac na dobrobytie.sk. Chystáme novinky, videá a nástroje, ktoré nám pomôžu byť k sebe a navzájom bližší.

Zdroje:

1. https://www.campaigntoendloneliness.org/facts-and-statistics/

2. https://psycnet.apa.org/record/2000-08183-002

3. https://psycnet.apa.org/record/2010-08125-003

4. https://www.cambridge.org/core/journals/psychological-medicine/article/abs/barriers-to-mental-health-treatment-results-from-the-national-comorbidity-survey-replication/C97562DF214CE01121A497F6D49E3798

5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16910746/

6. https://link.springer.com/article/10.1007/s11577-023-00919-x

7. https://www.annualreviews.org/content/journals/10.1146/annurev-psych-010213-115043